Medzinárodný jazyk esperantov službách kresťanov a cirkvi |
||||||
Rozdielnosť reči vedie často k nepo-chopeniu až k nenávisti, hlavne keď býva zneužitá na rozdúchavanie nacio-nalistických vášní. Vládu mocných nad slabšími vždy sprevádzali aj snahy vnútiť im i svoj jazyk. Preto platila odjakživa nepísaná zásada: Kto vládne impériu, toho reč je nutné prijať. Toto vyvoláva istú diskrimináciu a potlačo-vanie práv a kultúrnej svojbytnosti hlavne malých národov, niekedy až stratu ich identity. V súčasnej dobe má však jazyková nadvláda oveľa rafino-vanejšiu podobu, lebo je vedená pre-dovšetkým ekonomickými záujmami a opiera sa o technické vymoženosti. Terajšia globalizácia je zjavne spre-vádzaná postupnou jazykovou anglika-nizáciou v celosvetovom meradle. Prijatie ktoréhokoľvek národného jazyka ako spoločného dorozumie-vacieho prostriedku má pre niektorých kontaktujúcich účastníkov diskrimi-načný charakter. Odveká skúsenosť ukázala, že ľudská spoločnosť potre-buje pomocnú medzinárodnú reč. Avšak naozaj neutrálnu a ľahkú, ktorá by umožnila potrebnú komunikáciu medzi ľuďmi na rovnoprávnom zákla-de. Vedomie tejto naliehavej potreby vyústilo v posledných dvoch storočiach do radu projektov plánovito vytvore-ného nového jazyka. Z nich vyšiel víťazne po dlhšom overení len jediný. Nazýva sa ESPERANTO. Jeho auto-rom je poľský očný lekár Dr. Ľudovít Lazár Zamenhof (1859-1917). Tento medzinárodný jazyk vznikol vďaka jeho hlbokému presvedčeniu, že svet potrebuje jednoduchý, zrozumiteľný a celkom neutrálny prostriedok na dorozumenie, ktorý by odstránil jazy-kové bariéry i diskrimináciu a zároveň by bol ľahko dostupný všetkým ľu-ďom. Mnohí veriaci skoro po vzniku esperanto dobre rozpoznali význam tohto veľkodušného projektu a prijali ho za svoj.
Predseda IKUE kňaz Duilio Magnani ďakuje počas 48. kongresu IKUE v Olomouci (1995) kardinálovi Miloslavovi Vlkovi za prevzatie záštity nad IKUEEsperanto je nesporne geniálny lingvis-tický výtvor,
ktorý vychádza z logic-kých princípov – má fonetický pravo-pis, využíva
medzinárodne známe slov-né kmene s dômyselnou tvorbou slov vrátane ich
odvodzovania a pritom jeho gramatika je celkom jednoduchá. Naviac je
otvorený neustálemu prijí-maniu nových pojmov a trvalému vývoju. Dnes je
tento plánovito utvo-rený jazyk úspešne prakticky pou-žívaný takmer vo všetkých
štátoch sveta, má bohatú literatúru originálnu i preloženú (viac než
štyridsať tisíc titulov), vychádzajú v ňom časopisy, atď. Toto je iste
dostatočný dôkaz jeho životaschopnosti a prospešnosti. Tým však, že nie je
priamo spojený so žiadnym národom, štátom ani záujmo-vou skupinou, je
znevýhodnený v po-rovnaní s inými jazykmi, na ktorých propagáciu
a výuku sa vynakladajú obrovské prostriedky. |
Zástupcovia IKUE odovzdávajú pápežovi Jánovi Pavlovi II. Esperantský misál počas audiencie 3. 9. 1997 v RímeEsperanto úspešne odstraňuje jazykové bariéry vo vzťahoch medzi ľuďmi, stavia mosty k porozumeniu, vedie k priateľstvu medzi národmi a rasami. Práve v tom je podstatný rozdiel oproti používaniu cudzích národných jazykov. Okrem toho tu odpadá náročné učenie a nákladné systémy tlmočenia, prekladov a pod. Je dokázané, že esperanto sa človek môže naučiť približne šesťkrát rýchlejšie než niektorý iný cudzí jazyk. Prakticky to znamená, že za jeden rok sa ho priemerne nadaný študent naučí ovládať tak, ako iný jazyk za šesť rokov. Bohužiaľ široká verejnosť nie je o ňom dosta-točne informovaná, takže znalosti o jeho obrovských prednostiach nie sú príliš rozšírené. Zamenhofov vynález však nie je len jedinečným
dorozu-mievacím prostriedkom, jeho myšlienky sú oveľa hlbšie
a ďalekosiahlejšie; esperantisti sa prostredníctvom jazy-ka usilujú
o zbratanie všetkých ľudí na základe spoloč-ného ideálu. Všetci, ktorí ním
hovoria, tvoria jednu veľkú rodinu po celej zemeguli.
Cirkev, ktorá je univerzálna a neviaže sa teda priamo na žiadny národ ani jazyk, používala v podstate do II. Vatikánskeho koncilu latinčinu ako oficiálnu spoločnú reč. Jej prednosťou bolo to, že išlo o tzv. mŕtvy jazyk, teda svojím charakterom neutrálny. Formálne je to tak i naďalej, avšak v skutočnosti už latinčina prakticky túto úlohu nehrá. Dôvody sú zrejmé, najväčšou prekážkou pre široké používanie je jej zložitosť a vývojová nepri-spôsobivosť. Vákuum, ktoré tým nastalo, je vyplňované rôznymi spôsobmi. Vatikánske inštitúcie najviac použí-vajú taliančinu s početnými prekladmi, ale pri rôznych synodách a iných medzinárodných stretnutiach sa rokuje v jazykových skupinách, kde sú uprednostňované tzv. svetové jazyky. Je však známe, že s tým vznikajú ťaž-kosti, hlavne pre zástupov pochádzajúcich z malých národov. Tento systém je nielen nepraktický, ale znevý-hodňuje niektorých bratov vo viere. Nie je žiadnym tajomstvom, že sa často nielen kňazi, ale ani biskupi nemôžu medzi sebou dorozumieť. O týchto ťažkostiach sa však väčšinou mlčí. Spoločenstvo Božieho ľudu, ako ho definoval II. Vati-kánsky koncil, teda nutne potrebuje spoločný pro-striedok jazykového dorozumievania ľahko dostupný všetkým jeho údom. Ak je cirkev univerzálna – a o tom nikto z jej členov iste nepochybuje, potom sa tu ponúka pre vnútornú i vonkajšiu komunikáciu jedinečné jazy-kové spojivo. Kresťania tvoria v komunite esperantistov
zvláštnu skupinu, lebo okrem načrtnutých ideí sa usilujú ešte naviac
o šírenie radostnej zvesti evanjelia po celom svete prostredníctvom tohto
medzinárodného komuni-kačného prostriedku. Celosvetová organizácia IKUE bola založená v roku
1910, ale už od roku 1903 vychádza až doteraz časopis ESPERO KATOLIKA
(Katolícka nádej). Obdobne i nekatolícki kresťania sa združujú v Medzinárodnej
kresťanskej esperantskej lige (KELI – Kristana Esperantista Ligo Internacia),
ktorá vydáva časopis DIA REGNO (Božia ríša) a s ktorou katolícka Jednota úzko
spolupracuje na ekumenických základoch. |
Esperanto je oficiálne zaradené medzi liturgické jazyky katolíckej cirkvi. Schválenie vydala vatikánska Kongre-gácia pre bohoslužbu a sviatosti 8. novembra 1990 protokolom č. CD 181/89. Oficiálny misál odovzdali zá-stupcovia IKUE Svätému Otcovi v ro-ku 1997. Podobne sa používa pri ekumenických stretnutiach spoločná bohoslužobná kniha pre všetkých kre-sťanov obsahujúca obrady, modlitby a piesne v esperante „Adoru“. Do medzinárodného jazyka je prelo-žená aj Biblia. Starý zákon bol medzi prvými literárnymi dielami vydanými v esperante so Zamenhofovým prekla-dom. Pápež Pius X. poslal účastníkom prvého zjazdu katolíckych esperan-tistov v roku 1910 apoštolské pože-hnanie, ktoré zakončil slovami: „Espe-ranto má veľkú budúcnosť.“ Súčasný Svätý Otec Ján Pavol II. Je tiež priaznivcom tohto jazyka. Od roku 1994 zaraduje medzi sviatočné poz-dravy „Urbi et Orbi“ v rôznych jazykoch aj esperanto. Vatikánsky rozhlas už 25 rokov vysiela programy v medzinárodnom jazyku, a to v súčas-nej dobe trikrát týždenne (v nedeľu o 21.20 na frekvenciách stredných vĺn 527 a 1530 kHz a na krátkych vlnách 4005 a 5885 kHz, v stredu a štvrtok o 21.20 na stredných vlných 1260 a 1611 kHz a na krátkych vlnách 7250 a 9645 kHz) a aj na internetovej adrese: http://www.vaticanradio.org
Arcibiskup Karel Otčenášek je častým hosťom v tábore katolíckych esperantistov
v Sebraniciach, Česká republika
|
|